V prekladateľskej praxi sa občas stretneme s textami, ktoré je potrebné prispôsobiť reáliám v krajine, pre ktorú je preklad určený, jej kultúrne, ekonomické, výrazové a iné prostredie. Proces, ktorý má prebiehať paralelne s prekladom či po ňom, sa nazýva lokalizácia.
Úlohou lokalizácie je prečítať, porozumieť a upraviť text s prihliadnutím na pomery v krajine, kam je preklad určený, tak, aby bol preklad pre príjemcu čo najzrozumiteľnejší. Nutným sprievodným znakom lokalizácie je znalosť prostredí a reálií zdrojového a cieľového jazyka, presnosť a vnímanie budúceho čitateľa ako recipienta informácií, prispôsobených pre praktické použitie v jeho krajine, regióne či skupine. Správne lokalizovaný preklad sa potom adresátovi javí tak, akoby bol vytvorený priamo pre neho a pre jeho krajinu. Tým sa prekladateľ dostáva viac do pozície interpreta, ktorý text okrem prekladania aj vykladá, dokresľuje a sprehľadňuje pre príjemcu informácie. Musí rešpektovať zakotvenosť príjemcu v jeho kultúre a zvyklostiach, aby mu čo najviac uľahčil spracovanie správy.
Príklady tematických oblastí, u ktorých by mal preklad podstúpiť fázu lokalizácie:
– technické príručky, návody, manuály, právne zmluvy, záručné a obchodné podmienky
– webové stránky, softvér, prezentácie, videohry, súbory dabingu a iné multimediálne súbory
– dialekticky citlivé súbory (obsahujúce frázy, lokálne obraty či slogany – so zvážením prenositeľnosti do inojazyčného prostredia, resp. hľadaním analógie)
– aspekty textu, ktoré sa viažu na cieľovú lokalitu, napr.: formáty dátumu a času, miestnej meny; formát adresy a telefónneho čísla, oslovenie, štátne symboly (vlajky, národné farby, sviatky, piesne…)
– politicky, gendrovo či inak citlivé témy. Takúto entitu treba odlíšiť od samotnej krajiny, kultúry či jazyka; v danej krajine vždy existujú viaceré minoritné kultúry a jazyky, pre ktoré je potrebné s uvedomením si cieľovej skupiny daný preklad prispôsobiť. Necitlivý či mechanický prístup k tejto otázke môže príjemcu odradiť a spôsobiť nepredvídateľné škody na povesti publikujúcej strane.
Lokalizácia má aj vlastnú skratku, numeronym „l10n“. Číslovka 10 tu predstavuje počet 10 písmen medzi písmenami „l“ a „n“, ktoré symbolizujú anglické slovo „localisation“ (lokalizácia). Skratka sa ujala v 80. rokoch u spoločností IBM, DEC, Apple, Lotus a HP.
Opakom lokalizácie je globalizácia (v užšom význame internacionalizácia) prekladu (zaužívané kódové označenie „i18n“). Ako príklad možno uviesť nadnárodnú firmu, ktorá má viacero pobočiek v rôznych krajinách a potrebuje v nich založiť webové stránky v rôznych jazykoch. Predtým, než prikročí k ich lokalizácii, profesionál by jej mohol poradiť vytvorenie univerzálnej stratégie – globalizovať svoje podnikanie cez internet. Tento prístup by mohol vytvoriť jednotnú štruktúru pre nasledujúce prípady lokalizácií. Zároveň by to uľahčilo a zjednotilo tento postup. Nezabúdajme, že každá zmena pôvodnej (východiskovej) stránky predstavuje potrebu aktualizovať stránky v ďalších jazykoch. Tento cyklus je trvalý, tak ako sa vyvíjajú procesy v danej spoločnosti. Preto je globalizačný prístup dôležitý pre priebežné udržiavanie zmien a aktualizácií v rámci lokalizovaných verzií.
Hierarchia činností pri zobecňovaní prekladu sa dá vyjadriť nasledovne a je pre ňu zaužívaná skratka GILT:
Osobitnú kapitolu lokalizácie predstavuje preklad softvéru či webových stránok, kde sa môžu vyskytnúť priestorové obmedzenia v cieľovom texte (limitovaná veľkosť okien a pod.). Napríklad pri preklade z angličtiny do slovenčiny býva takmer pravidlom dlhší preklad v porovnaní s originálom. V krajných prípadoch pomôže reštylizácia textu alebo skratky, avšak práve tu dokáže pomôcť prístup globalizácie, kedy sa napr. u dialógových okien ponechá dostatočná rezerva pre znaky v cieľových jazykoch. Priestorovým a časovým obmedzeniam podlieha aj titulkovanie či dabing. V týchto situáciách je potrebné, aby prekladateľ dostal jednoznačný pokyn, akými zásadami sa má riadiť a do akej miery má „voľnú ruku“ pre zabezpečenie presnosti a úplnosti svojho prekladu.
Iné aspekty lokalizovaného prekladu, ako je vyjadrenie emócií, oslovenie (tykanie/vykanie), používanie deskriptorov, skloňovanie odborných termínov, úprava štruktúry textu (zoznamy), interpunkcia a pod. môžu byť tiež viazané na miestne prostredie. Pokyny pre tieto prípady by mali byť zhrnuté v štylistickej príručke prekladateľskej agentúry (Style Guide) alebo v odkazoch na referenčné stránky či súbory.
Jeden z príbehov, ktoré súvisia s lokalizáciou a snáď ju aj presahujú, sa týka spoločnosti Samsung. Do roku 2010 na francúzskom trhu digitálnych médií dominovali značky Apple, Sony a Nokia. Samsung vtedy prišiel s geniálnou stratégiou. Aby zaujal špeciálne Francúzov, oslovil ich cez ich lásku k umeleckej integrite a zorganizoval výstavu umenia Révélations v Petit Palais v Paríži, kde predstavil kópie obrazov 40 klasikov od 15. do 21. storočia formou ich animovanej prezentácie na najnovšej generácii LED obrazoviek Samsung. Počas prvého mesiaca výstava zaznamenala 600 000 návštevníkov. Tento úspech skombinovala firma s vydaním lokalizovaných aplikácií a od tej doby považujú Francúzi Samsung za „svoju“ značku. Ak by firma len preložila svoje propagačné materiály do miestneho jazyka, ku svojmu úspechu by sa ani len nepriblížila. Firma dala ľuďom v konkrétnej krajine na vedomie, ako si váži ich lásku k umeniu, a Francúzi túto cielenú všímavosť ocenili.