„Style Guide“ alebo „Style Manual“ (Príručka
štýlu) je súbor štandardov pre vytváranie dokumentov, buď pre všeobecné
použitie, alebo pre konkrétne organizácie, publikácie alebo (odborné) oblasti.
Jej účelom je zaviesť pravidlá štýlu s cieľom zjednotiť formálnu stránku
dokumentu a zlepšiť tak konzistenciu v rámci dokumentu či projektu
a tým aj kvalitu komunikácie. Táto príručka sa týka výberu jazyka,
termínov, obrazovej kompozície, pravopisu aj typografie. Môže sa dotýkať
aj otázok etiky (autorstvo, publikovanie), pedagogiky (postupy pre jasnosť a zrozumiteľnosť) a pod.
Pre všeobecné zásady štýlu textu písaného v angličtine sú výbornými zdrojmi
príručky AP Stylebook či Chicago Manual of Style. Obe sú skvelými učebnicami pre
osvojenie si všeobecných zásad písania textov z hľadiska gramatiky
a štýlu. Pre slovenčinu možno ako všeobecný dokument pre túto oblasť
odporučiť knihu „Morfológia
slovenského jazyka“.
V ďalšom texte sa zameriame na štýl v kontexte prekladu technickej dokumentácie.
Praktickým dôvodom, prečo používať Príručku štýlu je, že pomáha pri vytváraní
obsahu. Jazyk je mimoriadne flexibilný nástroj a vždy existuje viacero
spôsobov, ako sa dá určitá správa odkomunikovať. Dodržiavaním Príručky štýlu
počet týchto spôsobov znižujete, čím zvyšujete čitateľnosť
a zrozumiteľnosť správy pre príjemcu. Jej výhody sa zvlášť výrazne
prejavia pri tímovej práci na väčších projektoch.
Príručky štýlu zvyšujú aj konzistentnosť obsahu. Okrem terminológie
a napríklad interpunkcie existujú situácie, kedy chcete v prekladanom
texte udržať konzistentný tón, štýl a dikciu. Pracovníci marketingu
poznajú význam tohto prístupu pri budovaní identity značky. Konzistencia
uľahčuje komunikáciu. Náš mozog pracuje tak, že je nastavený na identifikáciu
rozdielov – čokoľvek, čo sa odchýli od zabehnutého normálu, okamžite pritiahne
našu pozornosť. Príliš veľa odchýlok vyčerpáva a oslabuje naše kognitívne
schopnosti, čím sa znižuje schopnosť osvojiť si predkladanú informáciu. Preto
je rozumné túto záťaž pri dešifrovaní našej správy preventívne minimalizovať.
V prípade prekladateľskej agentúry je takáto príručka vytváraná agentúrou.
V ideálnom prípade pošle klient spolu so zdrojovým textom aj
terminologický dvojjazyčný glosár, ktorý agentúra prevezme do svojej Príručky
štýlu. Tá je určená pre jej zmluvných prekladateľov a je pre nich záväzná. Pri
zachovaní tejto podmienky má uľahčenú prácu prekladateľ, ktorý nemusí riešiť
nedostatky štýlu popri samotnom preklade.
Tieto zásady sa potom v značnej miere dajú premietnuť do nástrojov pre
počítačom podporovaný preklad (CAT) a zabezpečenie kvality (QA) ako predpísané
pravidlá, čo zlepšuje kvalitu, zvyšuje rýchlosť a znižuje cenu prekladu,
napr. ušetrením nákladov na korektúru a štylistickú úpravu.
Príručka štýlu obvykle zahŕňa pokyny:
- pre používanie schválenej špeciálnej firemnej terminológie a fráz. Príručka štýlu môže odkazovať na terminologický slovník, napr. vo formáte xls, alebo na prekladovú pamäť CAT nástroja, aj s pokynmi pre jeho tvorbu, používanie a aktualizáciu. Pri tvorbe terminologického glosára by ste mali zohľadniť a zahrnúť: termíny špecifické pre zadávateľa prekladu, špecifické pre dané (odborné) odvetvie, pre cieľové publikum a jeho (kultúrne) prostredie, kľúčové slová (dôležité pre použitie textu v digitálnom kontexte a pre SEO – optimalizáciu pre vyhľadávanie na webe),
- pre prvky korporátneho štýlu (názvy spoločností a spôsob ich písania, ich logotypy a ich umiestnenie na stránke, vizitky a v nich použité fonty a farby). To isté platí pre písanie obchodných značiek, názvov výrobkov atď. Niekedy stačí odkaz na CIM (Corporate Identity Manual – Príručka korporátnej identity), ak ho má firma vytvorený,
- pre použitie vybraných slovníkov a pravidiel pravopisu (odkazy na publikácie),
- pre používanie referenčných materiálov – odkazy na publikácie, pričom ich obsah má byť v súlade s referenčnou terminológiou,
- pre zachovanie pojmov, ktoré majú v prekladanom dokumente ostať nepreložené,
- pre formátovanie textu (veľkosť, farba a druh fontu, zarovnávanie a odsadzovanie textu, kapitalizácia pri nadpisoch, vykaní alebo v odrážkach, členenie odstavcov, písanie nadpisov, stránkovanie, formátovanie záhlaví a zápätí…),
- pre formátovanie číslic, dátumov, peňažných mien a merných jednotiek,
- pre používanie interpunkcie (medzery, bodky, bodkočiarky, pomlčky a spojovníky, špeciálne symboly),
- pre prekladanie a písanie skratiek (a pokynmi pre vysvetľovanie ich významu),
- pre používanie abecedných zoznamov (indexov),
- pre používanie žargónu, slangu, obratov či kultúrne špecifických odkazov; používanie prvej/druhej/tretej osoby a plurálu v preklade, voľba gramatického času, činného alebo trpného rodu,
- pre voľbu štýlu jazyka prekladu – neutrálny, technický, výchovný, akademický, konverzačný, autoritatívny, neutrálny (závisí od charakteru predlohy a koncového čitateľa),
- pre písanie a preklad kódu webových stránok: použitie predpísaných knižníc, pokyny pre interoperabilitu v rôznych jazykoch, pre dĺžku reťazcov, pre lokalizáciu do cieľového jazyka stránky.
Tento zoznam nie je úplný ani
vyčerpávajúci. V Príručke štýlu môžu byť napr. niektoré pokyny označené
ako jediné prípustné, odporúčané alebo zakázané.
Tiež si treba uvedomiť, že ide o živý dokument, ktorý je potrebné
aktualizovať, korigovať a zdokonaľovať podľa situácie u zadávateľa,
na trhu a v jazyku samotnom. K jeho aktuálnosti výrazne
prispieva aj spätná väzba od prekladateľa, hlavne pokiaľ ide o terminologický
glosár.
Cieľom Príručky štýlu je zjednotiť preklad nad rámec jeho faktickej presnosti,
ku ktorej prispieva systematická komunikácia so zadávateľom
a prekladateľom a dnes už vo výraznej miere aj CAT nástroje,
a rozšíriť túto konzistenciu aj na oblasť štýlu s cieľom, aby
zákazník dostával jednotné prekladateľské výstupy v súlade s jeho
požiadavkami a očakávaniami. Pri správnom použití Príručky štýlu budú
preklady terminologicky, štýlovo, pravopisne a typograficky jednotné, čo
je dôležité z hľadiska ich čitateľnosti, porozumenia a ďalšej prezentácie.